Župné voľby však o nenásytností sú. Jasné, že boj o županské kreslo je najzaujímavejší, no ešte nenásytnejší, ako samotní kandidáti na post župana, sú mnohí kandidáti na poslanecký post v Bratislavskom kraji. Stačí sa pozrieť na to, koľkí poslanci parlamentu kandidujú aj na poslancov kraja. Alebo, ktorí kandidáti už, aké také posty zastávajú na komunálnej úrovni. Mnohí sú poslancami miestnych zastupiteľstiev, ďalší sú poslancami mestského zastupiteľstva. Na kandidátnej listine sa nájdu aj samotní starostovia. U nás v Petržalke, najväčšom sídlisku na Slovensku, sú medzi kandidátmi dokonca až takí, ktorí už sedia aj v miestnom zastupiteľstve, mestskom zastupiteľstve a chcú dokonca stoličku tretiu, krajskú. To už je naozaj choré.
V poslednom čase sa často prechádzam po Petržalke a rozprávam sa s ľuďmi. Skoro každý mi však rozpráva to isté. Že ich už nebaví, že tam už dvadsať rokov sú stále tie isté tváre, tie isté mená. Že už nemajú záujem ísť voliť, lebo sa tam dostanú stále tí istí. A tu je ten kameň úrazu. Neísť voliť znamená už dopredu výhru pre tých, ktorým stačí, že ich navrhne nejaká koalícia, alebo nejaká silnejšia strana. Samozrejme, že naverbovaní straníci splnia svoju úlohu a tak sa môžu opäť nominanti tešiť z pozícií, ktoré rozhodujú o našom každodennom živote v našom kraji.
Ako sa však môžu stať poslancami kraja a realizovať svoje plány a nápady mladí ľudia? Plní nadšenia, nasadenia, odhodlania a radosti z komunálnej práce, práce pre ľudí? Bez škandálov, problémov či káuz? Ťažko. Ale zároveň predsa. Potrebujú však vašu pomoc, vás starších, pomoc vás nespokojných, z politiky frustrovaných ľudí, ktorí boli rozhodnutí, že v krajských voľbách voliť určite nepôjdu. Prosím rozmyslite si to, lebo sa tam opäť dostanú práve tí, ktorých tam už nechcete. Podporte nás.
Ivan Lučanič
kúzelník a kandidát na poslanca BSK pre Petržalku